Galéria skla na pezinskom zámku patrí medzi najkomplexnejšie a najunikátnejšie umelecké zbierky svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Pridanou hodnotou vzácnej zbierky je nielen vášeň samotného zberateľa, ale aj jej citlivé umiestnenie do novo zrekonštruovaných priestorov takmer 800 ročného bývalého vodného zámku. Predstavujú niečo celkom nové, inováciu, na ktorú oko nadšenca umenia a návštevníka galérii skla nie je tak celkom zvyknuté. Neohúria nás žiadne minimalistické, chladné priestory modernej galérie vzbudzujúce priam až industriálny dojem. Medzi hrubými hradnými múrmi čakajú na návštevníkov ukryté desiatky dych vyrážajúcich ukážok súčasnej sklárskej tvorby od jej najvýznamnejších predstaviteľov.
Neočakávaná expozícia umiestnená v priestoroch presýtených históriou napriek tomu budí suverénny dojem, že tam patrí. História našich predkov sa tu dômyselne snúbi s prítomnosťou a vrcholí v dokonalej symbióze zážitkov. Kde inde Vás prekvapí Janeckého takmer živý Messerschmidt či Zoričákové vesmír evokujúce objekty z optického skla umiestnené vedľa 250 ročného hodvábneho gobelínu zachytávajúceho živú scénu z rímskeho staroveku?
Popredné priečky v galérii však neobsadzujú len zahraniční umelci z rôznych kútov sveta. Medzi zvučné mená súčasného umenia, ktoré z veľkej časti figurujú v zámockých galerijných priestoroch sa radia najmä umelci zo susednej Českej republiky a Slovenska, ako napríklad Janecký, Macho, Pala, Mjartan alebo Balgavý, stojaci na piedestály sklárskeho umenia po boku mien akými sú Dale Chihuly, Latchezar Boyadjiev, alebo dvojica Guggisberg & Baldwin. Na potulkách galériou na zvedavého návštevníka čakajú nielen sklá rôznych tvarov, farieb a veľkostí, ale aj prezentácia tých najrozmanitejších a najoriginálnejších techník spracovania tohto materiálu, ktoré sú skutočne dôkazom toho, kam až môže zájsť zručnosť a imaginácia súčasných sklárov.
Premýšľanie stáročia starých techník a ich obohacovanie novými nápadmi, akými sú napríklad dielo Vladimíra Kleina dotvorené pomocou motorovej píly, zaujímavý štruktúrovaný povrch sklenených váz v tvare padajúcej vreckovky od americkej umelkyne Toots Zynsky, alebo inovatívna technika ,,inside sculpting“ Martina Janeckého, ktorá na jeho realistických plastikách nezanecháva žiadne jazvy a vdychuje tak jednotlivým tváram a postavám život. Expresívne výbuchy farebnej škály v podaní diel Dalea Chihulyho, monumentálne torzá ladných tvarov Latchezara Boyadjieva alebo príklady pestrofarebných váz priamo z kolísky sklárskeho umenia, talianskeho ostrova Murano v podaní majstrov akými sú Paolo Venini, Fulvio Bianconi či Adriano Dalla Valentina.
Svojim mužským kolegom sebavedome konkurujú, ba sa im aj vyrovnajú ženské umelkyne, medzi ktorými má v zámockej galérii zastúpenie najmä prvá dáma slovenského moderného skla, Zora Palová, získavajúca si srdcia návštevníkov svojím nekonečným premýšľaním vlastností a farebnej škály vodného živlu, ktoré pretavuje do rozmerných plastík z taveného skla. Po vyše storočí sa tak svojím spôsobom napĺňa testament posledného vlastníka zámku z rodu Pálffyovcov, ktorý aj po smrti túžil vštepiť vlastnú zanietenosť pre zberateľstvo a umenie širokej škále návštevníkov a obdivovateľov.